-
2 dňové celoslovenské stretnutie organizátorov ZSS v Banskej Štiavnici,
-
nedocenené životopisy dvoch senior konzultantov farebných revolúcií,
-
nepriznaná práca Kataríny Nagy Pazmáni v PDCS,
-
brainwashing, zoznam múdrych hláv a znovu brainwashing,
-
a zápisnica o jednom obrovskom cynickom klamstve, ale to už nie je smiešne,
-
tit-for-tat Dušan Ondrušek.
To hlavné čo sa tu dozviete, sú mená „múdrych hláv“ z pozadia iniciatívy ZSS a ako fascilitátori z mimovládnej organizácie PDCS zmanipulovali organizátorov ZSS aby spravili presne to čo od nich chceli aby urobili a odštartovali tak neskutočné cynické klamstvo na ľuďoch na námestiach a rodičoch zavraždených.
30.4.2018 – 2 dňové celoslovenské stretnutie organizátorov ZSS v Banskej Štiavnici – 1 deň
Nasledujúce udalosti sa budú odohrávať v priebehu dvoch dní, počas celoslovenského stretnutia organizátorov. Snažil som sa ich opísať čo najpresnejšie, no je možné že z dôvodu časového odstupu mohli vzniknúť nepresnosti čo sa týka poradia udalostí, ale nie konkrétneho obsahu. Svedkom toho, čo bolo povedané, bolo okrem mňa ďalších 35 ľudí z radov organizátorov.
Príloha č. 34
Tak a sme tu už skoro všetci. Tá hlava dole pod Vami patrí budúcemu primátorovi Nitry. Párik vľavo tvoria Levice, napravo od hlavy sedí Klaudia z Trenčína. Vedľa nej sedím ja a po mojej pravici sedí „Malý cynik“ Jakub. Na chrbát mi dýcha jeden z bratislavských organizátorov, Jakub Kratochvíl. (usadený čisto náhodne J). V strede, na ľavej strane je Praha. Pri východe je Šeliga s Bratislavou. Oproti nim, oproti dverám je Táňa Sedláková a Koprda z Trnavy. No a pod flipchartom stojí Dušan Ondrušek a Karolína Miková z NGO Partners for democratic change Slovakia. Neskôr ešte prídu ďalší organizátori.
Bolo jednoznačné, že toto stretnutie bude kľúčové. Niečo sa konečne musí udiať. Veď celý Trnavský kraj bol za predčasné voľby. Za Trnavský kraj, to boli mestá Piešťany, Skalica, Senica a Trnava. Za všetky tieto mestá som sa mohol zúčastniť iba ja a Pavol Koprda z Trnavy.
Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Stretnutie začalo klasicky. Kája a Dušan otočili list na svojej papierovej tabuly a tam už mali pred pripravené a nalinkované body, ktorým sme sa podľa ich názoru mali venovať. O jednotnom stanovisku Trnavského kraja za predčasné voľby tam samozrejme nebola ani čiarka. Juraj Šeliga začal rozprávať niečo o nejakom manifeste. Netrvalo dlho a bolo evidentné, že veci idú naozaj zlým smerom. Neviem už kto, a ako presne zmenil chod diskusie, možno ja, možno niekto iný. Matne si spomínam, že Kája s Dušanom krútili hlavami, že niekto chce meniť poradie diskusie. Určite sme boli zaradení, ale určite na konci, a v bode rôzne (ak by ostal čas). Povedal som, že je evidentné, že s touto vládou sa žiadna akceptovateľná rekonštrukcia vláda nedá spraviť a poďme sa konečne rozprávať o tom, čo ideme robiť a aké máme možnosti. Nerobiť nič, referendum, alebo predčasné voľby. To ale nebolo také jednoduché.
Najprv sa ozvala facilitátorka Karolína Miková, že či sa týmto chcú zaoberať aj ostatní, pretože to nie je na zozname. Veľmi rýchlo však zistila, že áno, všetci sa o tom chceme rozprávať. Na to sme sem predsa prišli. Potom nasledovala asi dvadsaťminútová ťahanica so Šeligovcami, ktorí nám chceli najprv prečítať manifest, ktorý pripravili. Táňa Sedláková urazene vykríkla cez celú miestnosť, že keď nebude manifest, tak v piatok nebudú robiť zhromaždenie. Ok, usúdil som, že bude rýchlejšie, keď ich necháme prečítať ten manifest a potom môžeme konečne pokračovať ďalej.
Šeliga prečítal manifest. Znelo to ako program nejakej politickej strany. Nuda, je to slovo ak by som to mal charakterizovať. Obsahoval všetko a v podstate nič. Toto je podstatne, podstatne vylepšená verzia, ktorú neskôr doladili aj ostatní organizátori a vzniklo z toho desatoro, ktoré potom odznelo na najbližšom proteste. Toto je fakt jediný materiál, ktorý vôbec nemusíte čítať, preskočte ho a choďte rovno ďalej. Čítania budete mať viac než dosť a bude omnoho zaujímavejšie ako by ste chceli aby bolo.
Príloha č. 35 1-3
Manifest
Desatoro
Výborne, pomyslel som si, máme manifest. Všetci tí vyhodení novinári, Špirka, rodičia zavraždených, farmári a všetci ďalší prenasledovaní budú radi. Šeliga sa objaví na najbližšom proteste a jak Mojžíš vystúpi na tribúnu a ľudom zvestuje manifest ZSS.
Po tomto bolo znovu potrebné vrátiť diskusiu tam, kde sme ju prerušili a opäť vznikla dosť živelná debata, nad ktorou šeligovci stratili kontrolu. V istom momente sa Šeliga aj s Farskou vzdialili a odišli preč z miestnosti. Vzal si so sebou iba mobilný telefón a vrátili sa asi až za pol hodinu. Môžete sa spýtať Šeligu, s ktorou múdrou hlavou sa bol poradiť a čom spolu hovorili. Začalo to byť jednoznačné pre predčasné voľby, keď v tom prišla pauza na obed.
To, čo sa však dialo ďalej, keď sme sa vrátili z obeda a nasledujúce dva dni sa nedá nazvať inak, ako manipulácia a vymývanie mozgov. Asi väčšinu času tu vyzeráme ako banda naivných slniečkárov. A právom sa môžete pýtať, ako sme sa mohli nechať takto zmanipulovať. Títo ľudia však nie sú obyčajní šmejdi, ktorí oblbujú dôchodcov na predajných akciách. Sú to psychológovia, ktorí ovládajú techniky manipulácie s ľuďmi. Predtým, ako budem ďalej pokračovať, musím Vám vysvetliť, kto v skutočnosti sú Kája a Dušan svojim povolaním a schopnosťami. Ak sa pamätáte, prví krát sa objavili v emaile od Tatiany Sedlákovej, vo štvrtok 22.3., deň pred zrušeným protestom a potom už facilitovali každú diskusiu. A zadarmo. Aspoň tak nám to bolo prezentované.
Ak existuje zhmotnený svätý grál všetkých konšpirátorov, Sorošova mimovládka ktorá riadi a ťahá nitky v pozadí farebných revolúcií, tak je to toto. Ak sa pýtate, kde beriem tú istotu, odpoveď je jednoduchá. Povedali nám to.
Samozrejme, nebolo to tak, že ahojte, my sme Sorošova mimovládka. Nie. Na druhý deň, na konci stretnutia, nám ukazovali fotky z rôznych demonštrácií po svete. Zo Srbska, Tunisu, Egypta a hovorili o tom ako prebiehali tie protesty. Opisovali nám, ako prebiehali demonštrácie v Srbsku. Ako tam vzniklo tam hnutie Otpor, ktoré zorganizovalo masívne protesty a nakoniec zvrhli skorumpovaný Miloševičov režim. Čo je samo o sebe super, ale… (ku ale… sa dostaneme neskôr). A pri jednej z fotiek ukázali na dvoch mladých ľudí a pochválili sa, že týchto dvoch trénovali oni. Takže ak potrebujete demokratické zmeny, Partneri pre demokratické zmeny Slovensko, sú tu pre Vás. Svoje služby ponúkajú na svojej web stránke PDCS.
Príloha č. 36
„PDCS je mimovládna organizácia poskytujúca profesionálne vzdelávacie a facilitačné služby, konzultácie a poradenstvo v oblasti riešenia konfliktov, podpory spoločenského dialógu, občianskej participácie a rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku i v zahraničí.“
Z ich webstránky sa môžeme dozvedieť, že PDCS vzniklo už v roku 1991 na Univerzite Komenského v Bratislave ako súčasť medzinárodného vzdelávacieho programu Partners for Democratic Change. V roku 1994 bola založená nadácia PDCS a od roku 1997 PDCS pokračuje ako občianske združenie. A sú súčasťou siete Partners Network zloženej z 20 partnerských centier, ktoré spája spoločné poslanie a hodnoty demokratickej zmeny.
Ďalej uvádzajú, že ich pôsobenie je naozaj celosvetové:
„Naše vzdelávacie kurzy absolvovalo viac ako 25 000 účastníkov na Slovensku a v 45 krajinách a regiónoch sveta, okrem iného v Abcházsku, Afganistane, Arménsku, Azerbajdžane, Bosne a Hercegovine, Bielorusku, Egypte, Gruzínsku, Holandsku, Izraeli, Jemene, Jordánsku, Kazachstane, Kirgizstane, Kosove, Keni, Luxembursku, Macedónsku, Moldavsku, Mongolsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Senegale, Tadžikistane, Thajsku, Turecku, Ukrajine, Uzbekistane alebo v USA. „
Môžete si ich najať na tieto služby:
- MEDIÁCIA VEREJNÝCH KONFLIKTOV,
- PRÍPRAVA A VEDENIE STRETNUTÍ
- KONZULTÁCIE A KOUČING
- EVALUÁCIA PROJEKTOV
Nepodceňujte ich. O ich schopnosti manipulovať s ľuďmi nám viacej povedia nimi poskytované kurzy. Dušan Ondrušek poskytuje kurzy, ktoré si u neho môžete objednať a paradoxne s názvom: „Ako sa brániť manipulácii a konšpiratívnemu mysleniu“ alebo „Komunikácia v konflikte“. Naučíte sa, ako komunikovať s agresorom, alebo partnerom ktorý sa snaží uplatňovať mocenskú prevahu a s psychopatmi a hraničnými osobnosťami, ktoré uplatňujú manipuláciu alebo emočné vydieranie. Avšak rovnako, ako sú takéto znalosti využiteľné, tak tak isto sú aj zneužiteľné. Ale toto uvádzam len na ilustráciu toho, že keď máte správnych ľudí, na správnom mieste, s potrebnými znalosťami a tréningom, nemusí byť také ťažké zmanipulovať aj celú skupinu ľudí. A Karolína Miková a Dušan Ondrušek boli na takéto veci trénovaní.
Príloha č. 37
Nie je to len teória, prečítajte si tento článok o tom ako dopadli redaktori denníka N na kurze o manipulácií, ktorý viedol Dušan Ondrušek:
https://dennikn.sk/688421/boli-sme-na-kurze-o-rokovani-manipulacia-nie-je-len-to-ked-sa-krici/
Z článku:
„Zahráme si ďalšiu scénku, aby sme videli, ako sa dá takýmto ťahom brániť. S kolegami zastupujeme neziskovú organizáciu, ktorá chce usporiadať dvojtýždňový tábor pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín.
Ondrušek zastupuje výrobcu jogurtov odhodlaného podujatie v hodnote 16-tisíc eur zaplatiť.
Postupom času zvyšuje svoje požiadavky, takže tábor pre deti nakoniec vyzerá ako reklama na jogurty. Jedna z nečistých taktík, ktorú Ondrušek opakovane využíva, je vkladanie súhlasu do úst.
Hoci sme jeho návrhy vôbec neschválili, situáciu umne zaonačí tak, aby to vyzeralo tak, že všetko je dohodnuté. Sme v defenzíve a jeho tempu nestačíme.“
„Keď na sponzora účastníci kurzu pritlačia, uchýli sa k ďalším trikom, napríklad k citovému vydieraniu slabosťou, starosťami a zdravotnými problémami, ktoré mu organizovanie podujatia spôsobuje. „Manipulatívne a agresívne správanie nie je len to, keď sa kričí,“ vysvetľuje Ondrušek, keď vystúpi z roly.“
Dušan Ondrušek
začínal ako psychológ. Ako tréner a facilitátor doteraz viedol vyše 1200 tréningov v štyridsiatke krajín. Od roku 2012 sa presunul do pozície predsedu správnej rady PDCS a popri špeciálnych tréningoch sa vo väčšej miere sa venuje zahraničným programom, príprave nových procesových expertov (trénerov a konzultantov), analytickej a publikačnej činnosti. A ako externý lektor prednáša na viacerých univerzitách. Toto isté nájdete na ich web stránke. Jeho podrobnejší životopis je ale zaujímavejší, hlavne keď sa pozriete na tréningy a tréningové série v zahraničí.
Skrátený životopis:
https://www.pdcs.sk/sk/component/k2/autor/192-dusanondrusek.html?Itemid=192
Senior tréner, konzultant
tel.: +421 2 5292 5016
mail: dusan@pdcs.sk
životopis: dusan_ondrusek_cv.pdfNa čom v PDCS pracuje:
Vybrané kurzy
- Leadership 2.0
- Tvorivosť a inovácie v projektoch a riadení
- Negociácia (Efektívne postupy vyjednávania v práci a v medziľudských vzťahoch)
- Tréning trénerov I. a II.
- Time manažment inak
Vybrané služby
- Mediácia verejných konfliktov
- Konzultácie a koučing
- Príprava a vedenie stretnutí
Vybrané projekty
- Študentské simulačné soboty
- Dlhodobé vzdelávanie konzultantov pre neziskový sektor v Čechách a na Slovensku
- Posilnenie kapacity učiteľov zo slumu Mathare v Nairobi (Keňa)
Životopis
V roku 1991 ešte na Univerzite Komenského začal realizovať program prevencie a riešenia konfliktov, ktorý sa neskôr pretvoril do neziskovej organizácie PDCS, ktorú potom viedol a rozvíjal vyše 20 rokov. PDCS sa snaží kultivovať priestor pre dialóg, šíriť poznatky a zručnosti pre alternatívne spôsoby riešenia konfliktov, hlavne v oblasti komunitných a verejných konfliktov.
Pôvodne pracoval ako psychológ, venoval sa poradenstvu a terapii, ľuďom ktorí potrebovali pomoc v životných ťažkostiach alebo cítili, že sa potrebujú rozvíjať na svojej životnej ceste. Venoval sa výskumu altruizmu a účinnosti rôznych typov tréningov. Od roku 1990 sa trénersky a konzultačne zameriava prevažne na oblasť organizačného rozvoja, alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov, otázky rozvoja a nenásilnej komunikácie. Má bohaté medzinárodné skúsenosti s realizáciou programov zameraných na prevenciu a riešenie konfliktov a ako tréner a facilitátor doteraz viedol vyše 1200 tréningov v štyridsiatke krajín. Od roku 2012 sa presunul do pozície predsedu správnej rady PDCS a popri špeciálnych tréningoch sa vo väčšej miere sa venuje zahraničným programom, príprave nových procesových expertov (trénerov a konzultantov), analytickej a publikačnej činnosti. Ako externý lektor prednáša na viacerých univerzitách – v posledných rokoch hlavne na Univerzite Komenského, Ekonomickej univerzite v Bratislave, UUD v Plzni a VŠUP v Prahe, v minulosti tiež na European Peace University v Schleiningu a Donau University v Kremse.
Je autorom a spoluautorom 11 kníh a mnohých odborných článkov publikovaných doma a v zahraničí napr. publikácie „Čítanka pre neziskové organizácie“, „Tréning? Tréning“, „Konflikt, zmierovanie, zmierovacie rady“, „Komunikácia v terénnej sociálnej práci“ a „Peacework“. Z ciest pravidelne publikuje „klebety“ o tom ako sa v rôznych krajinách transformujú konflikty a čo sa deje v stretoch odlišných kultúr, napríklad v knihách „S tekvicou priviazanou o nohu“ a „Sop-sum-sum“.
Príloha č. 38 dlhý životopis.
Bohužiaľ, tie najzaujímavejšie tréningové pobyty nemajú uvedených sponzorov. Alebo si myslíte, že Tuniská vláda zaplatila Ondrušekovi aby išiel trénovať ich aktivistov?
Karolína Miková
tiež pracovala vo viac ako 30 krajinách. V súčasnosti je riaditeľkou občianskeho združenie PDCS a v minulosti pôsobila ako hlavný štátny radca ako Riaditeľka Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
https://www.pdcs.sk/sk/component/k2/autor/195-karolinamikova.html?Itemid=195
Riaditeľka PDCS, trénerka a facilitátorka
tel.: +421 2 5292 5016
mail: kaja@pdcs.sk
životopis: Mikova_CV_SK.pdfNa čom v PDCS pracuje:
Vybrané kurzy
- Facilitácia – vedenie stretnutí
- Evaluácia – hodnotenie výstupov a dopadov projektov
- Občianska participácia
Vybrané služby
- Mediácia verejných konfliktov
- Príprava a vedenie stretnutí
- Evaluácia projektov
Vybrané projekty
- Dlhodobé vzdelávanie konzultantov pre neziskový sektor v Čechách a na Slovensku
- PrieStory
- Konzultácie s občanmi Európy
Životopis
V PDCS pôsobí (s menšími prestávkami) od roku 1996. Spočiatku ako dobrovoľníčka, neskôr ako projektová manažérka, trénerka a facilitátorka a dnes ako riaditeľka.
Vyštudovala územné plánovanie na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Absolvovala ročný študijný pobyt na Inštitúte pre verejné štúdie na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore, USA. Absolvovala doktorandské štúdium na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 2011/2012 pracovala ako riaditeľka Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Odborne sa zameriava hlavne na riešenie a prevenciu verejných konfliktov, účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejných, rozvoj občianskej spoločnosti, deliberatívnu demokraciu, komunitný rozvoj a medzisektorovú spoluprácu. Má medzinárodnú trénerskú a konzultačnú skúsenosť, doteraz pracovala vo viac ako 30 krajinách sveta.
PDCS, o.z.
Štúrova 13, 811 02 Bratislava, Slovensko
Tel. +421 2 5292 5016
Email: pdcs@pdcs.sk
Príloha č. 39 dlhý životopis
Ak ste si pozreli bližšie životopisy týchto dvoch ľudí, zistili ste, že naozaj pôsobili po celom svete. Mohli ste ich nájsť v Thajsku, v krajinách na Balkáne, v pobaltských krajinách, až po krajiny arabskej jari. Všade tam, kde ako „partneri pre demokratické zmeny“ trénujú ľudí aby uskutočnili „demokratické zmeny“. Nájdeme projekty financované nadáciami ikonických mien, až po pôsobenie pri územnom plánovaní Bratislavy. Osobne by som s tým nemal problém. Veď predsa v týchto krajinách sa nachádzajú diktátori, a skorumpované vlády. Lenže je to stále ten istý príbeh. Rovnako, ako ľudia na Slovensku, tak ľudia aj v týchto krajinách, Srbsku, Tunise, alebo na Ukrajine, vyšli do ulíc preto, pretože boli nespokojní s vývojom v ich krajine. Ale je tam to ale, a v každom prípade platí, že ak prijmete „pomoc“ zvonka, záujmy tých, ktorých pomoc prijmete, nemusia byť aj vašimi záujmami. A ako sa to hovorí, nič nie je zadarmo.
A teraz sme vyšli do ulíc my a títo ľudia teraz „trénujú“ nás. Títo tréneri trénerov. Zadajte ich meno do vyhľadávača a pozrite v koľkých projektoch sú zapojení. Ich články nájdete v rôznych médiách, vystupovali veľakrát v rozhlase a v televízii. Takéto kapacity tu máme. S ich pomocou založiť platformu bude brnkačka.
Mám však jednu jedinú otázku. Ak Karolína Miková a Dušan Ondrušek sú naozaj také kapacity, ako je možné, že doteraz (v tejto chvíli je august) je celé hnutie Za slušné Slovensko úplne zdecimované, organizátori sú demotivovaní, nič sme nedohlasovali, nič sme nerozhodli, dokonca sme neboli schopní založiť ani hlúpe občianske združenie. Jediné, čo sa ako tak vytvorilo, sú pseudo pracovné skupiny v aplikácií Slack, v ktorej okrem hŕstky sfanatizovaných organizátorov nik nekomunikuje. Neviem, si pomôcť ale buď sú úplne neschopní, alebo tu niečo nesedí. Možno preto, že v skutočnosti sú tieto „kapacity“ len obyčajní šmejdi.
To, že Šeliga prehlasuje, že za nimi stojí 150 členov ZSS tak, ako to prehlasoval keď podali trestné oznámenie na Fica? Ukážem Vám že všetko sú to klamstvá, od začiatku, až do konca. A je viacero vecí ktoré nám boli zamlčané, napríklad aj to že jedna z hlavných bratislavských organizátorov Karolína Nagy Pazmány je od roku 2015 trénerkou v občianskom združení PDCS.
https://www.pdcs.sk/sk/component/k2/autor/250-katarinapazmany.html?Itemid=250
Príloha č. 40
A teraz otázka na našich priateľov v ZSS. Keď sa pozriete na výročnú správu PDCS z roku 2017, na poslednú stranu, je, alebo to nie je, Jakub Kratochvíl? Jakub je priateľ Táni Sedlákovej a obaja patria k bratislavským organizátorom.
https://www.pdcs.sk/images/vyrocne_spravy/PDCS_vyrocna-sprava_2017.pdf
príloha č. 41
98
Manipulácia naša každodenná. Myslíte si, že Vy doma ste boli ušetrení od manipulácie a nenaleteli ste? Dňa 26.-27. Apríla 2018 sa v Bratislave v hoteli Saffron konala konferencia Face to face – 4-tá medzinárodná konferencia „civilní hráči v konflikte“ účinkovala (to je celkom trefný výraz – účinkovala) Katarína Nagy Pazmány a Karolína Farská. (26 – 27TH OF APRIL 2018 IN BRATISLAVA/ HOTEL SAFFRON FACE TO FACE 4TH INTERNATIONAL CONFERENCE “CIVIC ACTORS IN CONFLICT”). A ako sa vytvárajú obrazy, ktoré neexistujú, si môžete precitať na blogu Karolíny Farskej, alebo Kataríny Nagy Pázmány.
https://www.pdcs-conference.sk/
https://www.pdcs.sk/sk/blog/najsilnejsi-pocit-je-zodpovednost
Toto zastavenie pri životopisoch Mikovej a Ondruška bolo nutné na vysvetlenie toho, s akými ľuďmi máme dočinenia. Pretože, dáva to inú perspektívu na to, čo sa odohrá za tieto dva dni v Banskej Štiavnici. A tak isto na to, prečo vyzeráme ako banda naivných slniečkárov. Na druhej strane je to aj pravda. Počas obeda som zistil, že väčšina ostatných organizátorov sú ako ovce, ktoré bezmyšlienkovite čakajú len na to, čo povie Bratislava.
Nie je však nad vlastnú skúsenosť. Spravte si preto teraz jeden test. Zaberie Vám 2 minúty. Ukáže Vám, čo dokážu spindoktori. Je to video od českého psychiatra Radkina Honzáka – „Psychopati mezi námi (ÚMKP 19.9.2018)“ a skočte rovno na 1 hodinu a 29 minútu.
vida3
https://www.youtube.com/watch?v=VKaD0ZQndN4
Teraz sa vrátime naspäť do Banskej Štiavnice. Je 30.4.2018, prvý deň celoslovenského stretnutia a títo ľudia ho facilitujú. Skončila obedňajšia prestávka a znovu sme sa stretli v miestnosti. Mali sme rozhodnúť či budeme požadovať predčasné voľby. Lenže facilitátori si medzitým pripravili plán.
Začala Karolína Miková. Namiesto toho, aby sme seriózne rozobrali naše možnosti a analyzovali ich dôsledky a možný vývoj, na ich bielej tabuly pripravili 3 možnosti, ktoré sa ani nedali nazvať možnosťami. Podľa nej by nebolo prospešné aby sa vytvorili skupiny s rovnakým názorom, tak nás odpočítala vždy po troch a takto nás rozdelila do troch skupín.
Možnosti boli tri:
- možnosť predčasných volieb nie je agenda ZSS (ZSS nikomu nebráni v agende predčasných volieb)
- možnosť predčasných volieb nie je hlavná agenda ZSS ale podporujeme iniciatívy, ktoré to robia
- predčasne voľby sú hl. agenda ZSS, nateraz sa nebudeme venovať iným cieľom
Bod 1 znamená, že ZSS sa skoncentruje na dlhodobú stratégiu, to znamená na regionálne voľby a potom parlamentné. Bod 2 je čistý alibizmus. Jeden člen ju definoval parádne: „Hoci to nie je naša agenda, v podstate ju podporujeme.“ Čiže aj keď nebudeme robiť nič, budeme sa tváriť, že podporujeme napríklad petíciu za predčasné voľby. Bod 3 je jasný.
Skončil som v skupine s Táňou Sedlákovou pri bode 2. Do skupiny sme dostali jednu fixu a veľký papier. Naň sme mali zapísať plusy a mínusy. „Už to konečne chápeš Roman?“ Spýtala sa ma Táňa Sedláková mentorským hlasom. Nie, nechápal som to. Ako môžeme rozhodnúť o takejto veci, takýmto spôsobom, bez toho aby sme to vnímali v celkovom kontexte a to všetko v tak závažnej veci za 10 minút? A to doslova za desať minút. Tá diskusia predtým k otázke predčasných volieb bola v podstate len o tom, aby sme sa vôbec začali zaoberať touto myšlienkou.
Príloha č. 44
Každá skupina potom mala zhrnúť to k čomu dospela. Karolíne Farskej to išlo perfektne, išla jak natiahnuté tamagoči. Síce nevedela o čom, ale išla naplno. Niektorý z organizátorov bude mať určite lepšiu fotku, ale tu sú výsledky predbežného hlasovania:
Príloha č. 45
V podstate to ani nebolo hlasovanie, ale iba také zrátanie hlasov, aby sa vedelo, aké sú postoje v skupine. Hlasovanie dopadlo takto. A – 3 hlasy, B – 13 hlasov, C – 8 hlasov za predčasné voľby. Možnosť B bol len chyták, že každé mesto si môže robiť čo chce. Len aký to má zmysel, keď to nemá byť spoločná vízia celého ZSS? Pri voľbe A boli 3 hlasy. To znamenalo, že ZSS bude riešiť dlhodobú stratégiu, respektíve ZSS nebude okrem toho riešiť nič. Pamätám si dve mená, ktoré boli za. Bol to Juraj Šeliga a Marek Hattas. Marek Hattas ma prekvapil, pretože som sa ho pýtal na spoločné stanovisko Trnavského kraja za predčasné voľby a povedal, že super koncept. A teraz, po štyroch dňoch otočil o 180 stupňov. Pri Marekovi Hattasovi sa stala ešte taká zvláštna vec. Ak sa pamätáte v Banskej Bystrici vzniklo niekoľko pracovných skupín. Jediná z nich ktorá reálne fungovala bola skupina pre tlačové správy. Vznikla aj 4. skupina pre (ne)zlučiteľnosť kandidatúry a členstva v platforme. Členovia: Dominika SNV, Juraj BA, Ivana BB, Marek NR, Kraso Lučenec, Jakub KE, a Dušan (facilitátor). Na konci druhého dňa, tohto stretnutia sa organizátori začali dožadovať výsledkov týchto pracovných skupín. Marek to mal odprezentovať. Akurát vysvitlo, že pracovná skupina, spolu s pomocou facilitátora Dušana Ondrušeka, nič nevytvorila. Neskôr sa Marek Hattas objaví ako kandidát na primátora Nitry podporovaný ZSS. Vitajte v politike.
Okrem iných vecí boli šeligovci konfrontovaní otázkou, kto sú to tie múdre hlavy a aký majú vplyv. Juraj Šeliga vymenoval tieto mená:
Štefan Hríb, František Mikloško (kandidát na prezidenta), Stach, L. Koles, F. Pagáč, M. Luterán. Martin Šimečka, Filip Vagač, Miša Benediková, Zuzana Števulová, Kolesárová, Martin Bútora, Juraj Rizman.
V zápisnici ktorú vypracovali šeligovci bude uvedené, že ich rozhodovanie je od nich úplne nezávislé a fungujú len ako bratislavský poradný orgán.
Večer bola opekačka. Párky, špekačky a svadobné vínko od Nagyovcov. Team building ako zo škatuľky.
Neskôr v noci sa udial jeden okamih ktorý mi natrvalo ostal v pamäti. Jeden z organizátorov Jiří, prišiel do Banskej Štiavnice až večer. Rozoberali s Katarínou z Martina „ťažký“ dialóg, ktorého témou malo byť niečo ako poučenie z chýb z 89-teho. Začalo to myšlienkou, že takto, ako tu sedíme my teraz a pozeráme do ohňa, tak možno sedeli ľudia pred nami v 89-tom a mysleli si, že konečne nastala tá zmena. A či takto nebudeme znova sedieť o 30 rokov a riešiť zase to isté. V jeho rozprávaní boli dva okamihy v slovenskej histórií, ktoré pokladal za významné. Prvý bol rok 1989, tou druhou boli masové protesty pred Markízou, kedy tiež protestovali tisíce ľudí. V každom prípade vzniklo nejaké hnutie z ktorého vzišla nejaká politické strana ktorá pokašlala čo sa dalo. A po tridsiatich rokoch sme tam kde sme a pozeráme znovu do ohňa.
Hej, skonštatoval som. Nikto nikdy nebol potrestaný, nikdy na Slovensku nenastala spravodlivosť a to je to čo chýba Slovensku. Aby tu konečne po tridsiatich rokoch nastala spravodlivosť. Ale ak to mám brať pragmaticky podľa štatistiky, potom to znamená, že aj z tohto hnutia vzíde nejaká politická strana, ktorá to tu totálne dojebe. Pardon za výraz, ale bola už pokročilá hodina. A toto sa tu teraz hodí. Vtedy bolo Zomri ešte smiešne až kým ho nepredali Kiskovi.
Príloha č. 46
1.5.2018 – 2 deň celoslovenského stretnutia organizátorov v Banskej Štiavnici
Na druhý deň ráno sa znovu otvorila téma predčasných volieb. Začal ju Jiří. Povedal to jasne. Potrebuje vedieť čo o štyri dni ponúkneme ľudom na námestí. A potrebujú to vedieť aj ľudia u nich doma. Potrebujú to vedieť ľudia na námestí. Znovu začala debata na túto tému. Včera sme ju nedokončili a šeligovci cítili, že pre niektorých z nás je to otázka zotrvania v platforme ZSS.
Facilitátorom sa však úspešne podarilo rozbiť každý pokus o sformulovanie spoločného postoja. Dosiahli to tým, že cielene dávali hlas tým organizátorom ktorý boli komfortný s názorom šeligovcom. Buď nedali slovo, alebo presunuli hlas inde. Manipulovali diskusiu tak, aby tá, strana ktorá bola za predčasné voľby, nikdy nedosiahla potrebnú intenzitu. Nakoniec to Kaja ukončila s tým, že všetci sa vyjadrili, včera sme to spoločne prebrali, Jiří, ty si tu nebol, trošku skromnosti voči ostatným a poďme ďalej.
Príloha č. 47
Všetci boli už vyčerpaní, ale manipulácia pokračovala ďalej. Inú metódu použili, keď sme mali rozhodnúť o forme a štruktúre ZSS. V podstate nikdy sme o ničom nerozhodli. Kája a Dušan znovu otočili list na svojej tabuly, kde mali už pripravené možné formy fungovania ZSS.
- ZSS by fungovalo ako neformálna skupina.
- Občianske združenie, jedna organizácia pre celé Slovensko.
- Komunitná organizácia, nejaký hybrid, kde by každý región pôsobil ako samostatná organizácia. Viacej je o tom popísané v zápisnici. Ku každej forme sme sa vyjadrili a rozoberali. Podklady sme videli prvý krát.
Takto sme sa dostali až ku 4. bodu.
Nechali nás hodinu, dve, baviť sa o všetkých variantoch. Šeliga nezasahoval. A potom, keď sme sa unavili a nikto už nemal čo povedať, Šeliga povstal a povedal riešenie. Lenže technicky, ani nebolo možné aby sme sa rozhodli. Nemali sme žiadne konkrétne informácie. Napríklad čo všetko prakticky obnáša fungovanie občianskeho združenia. Lebo tam bol aj ten variant, že každý kraj, alebo aj každé mesto by malo vlastné OZ-tko. Ale také niečo sa aj vybralo. Respektíve, bratislavskí organizátori to vybrali.
Šeliga povstal a odprezentoval nám finálne riešenie a to posledný bod, asociáciu organizácií. Malo to fungovať asi tak, že pomaly každé mesto (alebo kraj), by si založilo vlastnú organizáciu, a takto by sme spoločne fungovali pod jednou strechou a spájala by nás spoločná vízia (manifest). Jednou z našich činností by bolo prispievanie do spoločnej platformy. Diabol sa však vždy skrýva v detailoch. Znamenalo by to, že Šeligovci by vlastnili monopol na všetko. Práva na značku ZSS, kontakty na médiá, peniaze z transparentného účtu a my ostatní, aj keby nás spájal nejaký manifest, by sme boli ako úplne cudzie „eseročky“. A začalo sa hovoriť o nejakej volenej štruktúre niekoľkých ľudí, ktorých mená sa dali ľahko uhádnuť. Týmto sme sa však odklonili od pôvodnej idey, v ktorej si všetky kraje boli rovnocenné. Každý kraj mal byť rovnocenný a mal mať jeden hlas. Rovnako aj Bratislava mala mať jeden hlas. Samozrejme nevylučovalo sa to, že by existoval aj nejaký výkonný orgán, ktorého Bratislava by bola určite súčasťou, a ktorý by mal rovnocenné rozhodovacie právomoci.
Príloha č. 48
A čo špeciálny prokurátor Špirko? Čo viacej môžeme chcieť, ako keď po všetkých tých rokoch, konečne špeciálny prokurátor podá trestné oznámenie na najvyššie špičky? Ak padne Špirko, tak padnú všetci. Novinári, poľnohospodári, všetci. Nezabudli sme naňho. Spomenul som ho viacej krát, rovnako aj ostatní. Vyrozprávali sme sa a téma sa znovu zmenila.
Dodatok: Téma Špirko. Ako som už spomenul, pozadie niektorých osôb v tomto príbehu je v skutočnosti úplne iné ako to pôvodne vyzeralo. Neposkytnem Vám vysvetlenie o Špirkovi, ale stojí za povšimnutie ako celá tá bublina okolo Špirka zrazu spasľa.
Naspäť k stretnutiu. Bola to úplná porážka. Keďže už bolo jasné, že bratislavskí organizátori neplánujú protesty (okrem toho zhromaždenia o štyri dni, kde chceli prezentovať manifest) a ZSS odstúpila od požiadavky za predčasné voľby, spravil som posledný pokus. Nie sú to úplne presné citácie, ale povedal som toto: „Keďže sme Za slušné Slovensko bolo by od nás slušné povedať ľudom na námestiach, že nie sme za predčasné voľby.“ V tom okamihu Dušan Ondrušek z mimovládky PDCS porušil rolu facilitátora a aktívne zasiahol do diskusie. Doslova vyskočil zo stoličky a podišiel dva kroky ku mne. „Ale potom by ste stratili legitimitu a námestia by ste prenechali iným.“ Čakal som, či sa niekto ozve, ale všetci ostali zaskočení. „Dobre,“ povedal som.
Sú určité okamihy v živote kedy musíte spraviť rozhodnutie a toto bol jeden z nich. Neviete síce čo sa deje a neviete s tým ani nič urobiť. Napriek tomu spravíte definitívne rozhodnutie. To čo sa dialo tu, v žiadnom prípade dobré nebolo. Pokračovať v tomto by znamenalo postaviť sa v piatok na tribúnu a do očí klamať všetkým tým ľudom ktorí by prišli na protest. Rovnako rodičom zavraždených a rovnako všetkým tým ktorí sa postavili na odpor a spoliehali sa nás. Špirko, poľnohospodári, novinári, všetkým tím ktorým hrozí väzenie, alebo sa im vyhrážajú. Tit-for-tat. pán Dušan Ondrušek.
Príloha č. 49
Zjednodušene zhrnuté, máme manitest, protesty skončili, priorita sú regionálne voľby. Čo sa konkrétnych aktivít týka, Šeliga vytiahol počítač a spustil nám už hotovú prezentáciu konkrétnych krokov ZSS. Nalepili sme si nálepky, kto chcel do akej skupiny. Mňa navrhli ako koordinátora skupiny pre ochranu, podporu a zviditeľňovanie ohrozených jednotlivcov a biele vrany.
Príloha č. 50
Keďže bol deň ochrany tlače, tak sme sa pofotili s plagátmi. Neusmievam sa, ale ostatní vyzerali byť štastní.
Príloha č. 51
A skoro som zabudol, prišlo na pretras čo vlastne robili pracovné skupiny. Nič. To už som spomínal pri Marekovi Hatasovi, primátorovi mesta Nitra.
Ale to sa dozvedieť tiež nebolo bez problémov. Kája s Dušanom nám chceli najprv pustiť nejaké video a pracovné skupiny nechať na koniec, ak ostane čas. No a potom pustili tie videá z revolúcií z celého sveta. Vtedy sa nám pochválili, že trénovali organizátorov protestov v Srbsku. Títo facilitátori boli čudní. Mne, neboli sympatickí. Bez úsmevu, zamračení. Nebolo na nich vidieť to nadšenie, keď niečo robíte, pretože tomu veríte. Potom je tam už iba jediný motív. Peniaze. Netreba ich vôbec podceňovať. Sú to veľmi inteligentní ľudia. Ale bolo až tragikomické, cítiť z nich ich pocit nedocenenia.
Vyškolíte celú légiu revolucionárov a jediné čo môžete spraviť verejne, je pridať si iba jeden riadok do životopisu. A keď už to všetko malo konečne skončiť, Kaja vytiahla nejakú farebnú loptičku a hodila nám ju. Je to tiež taká hnusna podprahová manipulačná technika. Ten kto ju dostal, mal povedať čo pozitívne si z tohto stretnutia odniesol a mal ju hodiť ďalej. Ono sa to nezdá, ale tá situácia v skupine Vás dovedie k tomu, že keď ju dostanete do rúk, poviete niečo pozitívne. Aj keď máte chuť hodiť jej ju rovno do hlavy. Ku mne sa našťastie nedostala.
Odpovede sú v zápisnici.
Z tohto stretnutia napokon vzniklo aj toto videjko:
[videopress JPM0r4nu]vida4
https://www.facebook.com/zaslusneslovensko/videos/202510767210972/
Samozrejme vznikla aj zápisnica. Neverejná. Posledné slovo mali Šeligovci s Dušanom a Kajou. Nebudem to extra komentovať, ale dozviete sa to, čo sa dozvedeli ostatní organizátori, ktorí neboli na stretnutí tak, ako to odprezentovali šeligovci. Je tam všetko. Od predstavenia manifestu, kto podľa nich sú tie múdre hlavy a aký majú vplyv, vysvetlenie ich vzťahov s iniciatívami Hnevám sa, V teniskách, TERAZ a Za Slovensko. Taktiež vysvetlenie postoja k predčasným voľbám a diskusiu o troch alternatívach smerovania ZSS. (Tu sa niekto chytil vety „blokáda železničného uzlu vo Vrútkach“ a už sa tento argument bude omieľať dookola, tak ako to robia politici.) A jedno zábavné prehlásenie, že nemôžeme ísť protestovať pred domy politikov, pretože je to neslušné. Ďalej niečo o formách a štruktúre ZSS. O pracovných skupinách a SLACKu a áno, Máte to oficiálne. ZSS končí na námestiach (napriek tomu, že to nebolo hlasovanie, ale „len“ zisťovanie názoru). Plus čerešnička na záver, pozitívne dojmy, ktoré pozbierala farebná loptička.
Zápisnica zo stretnutia v Banskej Štiavnici
Príloha č. 52
Domov som šiel s Klaudiou, organizátorkou z Trenčína. Z celého stretnutia nám obom bolo na zvracanie. Nechápali sme, ako tých ľudí mohli tak zmanipulovať. Do čoho sme sa to vlastne dostali, čo sú to za ľudia, ktorí chodia po svete a školia revolucionárov. To nie je len tak. Farebné revolúcie, agenti, brainwashing, konšpirácie. A Dušan a Kaja… Veď nevieme ani ich priezviská. Išla nám z toho explodovať hlava. Takto to nejak začalo. Čo sme vtedy mohli spraviť? Kto by nám uveril?
Samozrejme ešte v ten deň, vyšla tlačová správa o našom „úspechu“.
Príloha č. 53
Povedzte mi, čo sú to za ľudia ktorí dokážu klamať 100 000 ľudom na námestiach? O štyri dni sa bude konať protest „V predvečer svadby“. Potom 5. mája nastane deň svadby a koncert v Gregorovciach. Šeliga píše, že urobia všetko preto, aby sa zo Slovenska, či už po predčasných, alebo riadnych voľbách, stala lepšia, spravodlivejšia a slušnejšia krajina. Budeme upozorňovať, vyzývame všetkých ľudí, uctíme si pamiatku Jána a Martiny, nikam neodchádzame, zbieranie podpisov za referendum o predčasných voľbách, podporia nás aj slovenskí farmári. Šeliga iba zabudol povedať, že už žiadnu výmenu vlády nepožaduje. Vedeli o tom tí ľudia, ktorí v piatok stáli na námestiach a štrngali za predčasné voľby? Vedeli o tom farmári, ktorí na traktoroch vyrazili na Bratislavu? A vedeli o tom rodičia zavraždených, s ktorými sa spoločne modlili v kostole v Gregorovciach? A pamätáte si vôbec kedy prvý krát zaznelo z úst bratislavských organizátorov, že už nepožadujú predčasné voľby?
Roman Mancel
Views: 1243